Kríza politickej delegácie, alebo... tam hore v „Bielom dome“ ...

Autor: Peter Krajňak | 7.2.2012 o 8:49 | (upravené 7.2.2012 o 11:54) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  565x

Protest Gorila v Bratislave mojimi očami... "Kríza politickej delegácie, alebo... tam hore v „Bielom dome“ nad Dunajom“ V piatok 3. 2. 2012 som bol v Bratislave. Rýchlik IC odchádza z hlavnej stanice v BA do Košíc o 17.52 SEČ, preto som mal čas a bol som sa pozrieť na námestí SNP na mítingu "Gorila 2". Ešte pred jeho začiatkom som zašiel na Arcibiskupský úrad v Bratislave, kde som chcel pozdraviť budúceho biskupa Mons. Jozefa Haľka. Nebol však údajne už nikto na úrade /to mi povedala pri bráne rehoľná sestrička/, preto som sa otočil a išiel priamo do centra diania.

 

Stále ostávalo asi 10 minút do 16 hodiny (kedy sa mal míting začať), preto som zašiel do cirkevnej predajne Lúč, kde som si prezeral knihy a cez výklad sledoval či sa už míting začal. Predajňa vydavateľstva LÚČ ja na Námestí SNP č.11, takmer priamo oproti miestu, kde sa konal míting. Nemal som v úmysle kupovať žiadnu knihu, ale natrafil som na zaujímavú brožúrku, na obale ktorej je napísané: „PRIAMO NAJBLIŽŠIE K PRAVDE – Milan S. Ďurica Edvard Beneš a jeho vzťah k Slovákom – LÚČ.“ Toto rozsahom neveľké, ale zaujímavé dielko som si kúpil za 1.16 €. Prečítal som si ho neskôr vo vlaku, približne za hodinu a pol sediac v IC-čku počas cesty z Bratislavy asi po Trenčín, kedy vo mne doznievali asi 40 minútové postrehy z účasti ma „Gorilom mítingu.“
To čo som si prečítal zo života politika Edvarda Beneša (politicky činný od r. 1914-1948), sa mi niekedy zdá až absurdné, ale zrejme je to tak. Politické intrigy, využívanie tajných služieb, podivné financovanie, osobné rozpory, túžba po moci a napokon vojna, „kamarátstvo“ so Stalinom a ZSSR a potom február 1948..... a koniec!
Keď Rusínom na Podkarpatskej Rusi Beneš povedal: „o osudu Podkarpatské Rusi je rozhodnuto na celá staletí...toto území bude (pozn. Československo) hájit krví a železem, bude-li to třeba“ ľudia mu verili, avšak čas ukázal, že práve Beneš „vyčenčoval“ so Stalinom najvýchodnejšiu časť Československa a odovzdal ju „de facto“ ZSSR. Smutné pre ľud Podkarpatska, čo jeden politik dokázal – lebo sa údajne inak nedalo...
A teraz späť na Námestie SNP. Politika je vec, ktorú niektorí nazývajú službou. A ja hovorím áno, je to tak. Nikdy nepoviem, že všetci politici sú „zlodeji“ to je iba domnienka. Tak ako jeden škandál, jedného kňaza, vrhne na Cirkev zlé svetlo a pokazí kredit 99 ďalších statočných a bezúhonných kňazov.
Gorila však prináša so sebou niečo iné. Hovorí o stranách, o ich financovaní, o ľuďoch vo vedení strán, o záujmoch ... ale hovorí najmä o kríze „politickej delegácie“ to znamená, že občan zvolí – deleguje svojich zástupcov – politikov!, ale ľudia majú pocit, že vôbec nemajú možnosť určiť rámec svojich požiadaviek a priebežne dohliadať na ich realizáciu. Priebežne, aj po roku povedať stop! Tak toto nie! Tento zákon nechceme! Občan má pocit, že politika sa deje mimo neho, tam hore v „Bielom dome“ nad Dunajom (rozumej v budove NR SR). To je najväčšia chyba, chyba systémová, ktorú treba odstrániť čo najskôr!!!
A jeden z nástrojov je (môj osobný názor), aby každý kraj mal pomerné zastúpenie svojich poslancov v Národnej rade SR. Priama zodpovednosť svojmu regiónu....vo voľbách prejdú iba tí, ktorí síce budú mať na kampaň, ale ak nebudú výsledky, svoj návrat do parlamentu nezopakujú. Respektíve, je tu priestor pre skutočné a akceptované osobnosti regiónu, aby reálne zasiahli do politického diania.
Čo som videl na SNP-čku: veľa zvedavcov, chuligánov s maskami, zohrievanie sa alkoholom, na krku jednotlivcov šály futbalových klubov, obšmietanie sa niektorých politických strán... to čo povedal minister Daniel Lipšic bola pravda, prišla i mládež, ktorá sa tešila, že sa niečo zaujímavé deje.../aj keď uznávam, stál som mimo hlavného davu a môj pohľad bol iba výsekom celkového diania na SNP-čku/.
Jadro protestujúcich má potrebu zmeniť niečo v našej krajine a občan Bratislavy (boli tam ale aj východniari) to dal primeraným spôsobom na známosť. V roku 1989 spustila Praha proces zmeny, tentoraz zmena prichádza z Bratislavy a šíri sa po Slovensku. Ak je to úprimné, tak fajn, tento hlas musí vrcholová politika vypočuť. Ak to niekto organizuje a využíva na svoj prospech, je to zlé!
Ak Slovensko chce zmenu, tak dobre, je tu okamžite príležitosť a možnosť vyjadriť sa 10. marca 2012. Predpokladom ale je, aby k volebným urnám prišlo čo najviac voličov. Iba vtedy sa bude dať presne definovať, akú zmenu chce Slovensko. Ak bude nízka volebná účasť a budeme poznať názor iba napr. každého tretieho občana nad 18 rokov, nebude to dobré.
Záver:
Edvard Beneš sa natrvalo zapísal do dejín svojej krajiny, žil v neľahkej dobe, ale záver jeho politického života bol katastrofálny. Byť v politike zapísaný čiernymi písmenami by bolo zlé, to nechce žiaden z politikov. To že som si kúpil v Bratislave brožúrku, ktorá až neuveriteľne poukázala, že v politike sa i v minulosti diali čudné veci, bola náhoda. Je tu však čas a priestor, prehodnotiť postoje súčasnej politiky. Pre každého! Ulica má silu a v mnohých krajinách zmenila nielen systémovo, ale aj personálne politickú scénu svojej krajiny. Musíme si dať pozor....pokiaľ je čas! Rozhodnutie musí byť v zmysle hesla: „aby štát fungoval -ZODPOVEDNE.“ Držím palce, aby sa volič rozhodol správne...pre budúcnosť! - výsledok volieb bude ale vysvedčením minulosti, to je fakt...
Peter Krajňák
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?